Kedy je vhodné navštíviť očného lekára a kedy optometristu? Pýtali sme sa odborníčky
Aký je vlastne rozdiel medzi optometristom a oftalmológom? Kedy mi vedia pomôcť v optike a kedy už musím navštíviť lekára? Môže optometrista diagnostikovať očné choroby? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá optometristka Lívia Šidlová z Očnej Optiky MANIA.
1. Vysvetlite prosím, čo to vlastne optometria je?
Slovo optometria pochádza z dvoch gréckych slov: optos – oko, videnia a metria – meranie, čo vyjadruje základ samotnej profesie. Optometria je v našich končinách nelekárska zdravotnícka profesia. Základom náplne práce optometristu je meranie zrakových funkcií a predpísanie správnej korekčnej pomôcky (dioptrií, okuliarov). Optometrista vyšetruje predný segment oka a vykonáva aj vyšetrenie rohovky – topografiu (zakrivenie, tvar rohovky), ktoré je zamerané na stanovenie správneho typu kontaktných šošoviek. Optometrista sa venuje aj aplikácii kontaktných šošoviek, jednoduchým vyšetreniam farbocitu a meraniu vnútroočného tlaku.
2. Dá sa tento odbor študovať aj na Slovensku?
Optometrista musí mať vedomosti z biológie človeka (predovšetkým anatómia oka a všetko, čo s ním súvisí) a znalosti z fyziky. Na Slovensku sa optometria študuje na jednej škole v Košiciach – je to stredná zdravotnícka škola, kde sa optometria študuje ako vyššie odborné štúdium. Tento odbor je zakončený štátnou skúškou a napísaním absolventskej práce. Optometrista má profesijný titul za menom – diplomovaný špecialista. V ČR sa optometria študuje na vysokej škole, štandardne ako trojročné bakalárske štúdium na lekárskej fakulte. Na Slovensku máme aj kolegov, ktorí vyštudovali v ČR a teda majú bakalársky titul.
3. Aký je rozdiel medzi vyšetrením zraku očným lekárom – oftalmológom a meraním zraku optometristom?
Aj očný lekár aj optometrista obaja zdieľajú niekoľko kompetencií, ako je napríklad meranie vnútroočného tlaku a meranie vízusu, teda zrakovej ostrosti. Obaja odborníci tiež vyšetrujú predný segment oka.
Oftalmológ sa ale venuje aj vyšetreniam zadného segmentu oka, teda očného pozadia – vyšetruje sa makula, sietnica, sklovec, očný nerv, atď. Toto vyšetrenie je dôležité napr. u starších ľudí, kde je zvýšené riziko vzniku patológií, diabetikov a pod. Na vyšetrenie očného pozadia je potrebné, ľudovo povedané, rozkvapkať oči, aby sa uvoľnilo ciliárne svalstvo, teda aby sa rozšírila zrenica a lekár potom vie skontrolovať “zákulisie” očného orgánu.
Očnému lekára by mal pacient navštíviť v prípade zápalov, cudzieho predmetu v oku, hnisavých výtokov, opuchov, po úrazoch, pri rapídnej zmene vízusu (večer vidím, ráno nevidím, príp. zhoršenie v priebehu týždňa) a podobne. Taktiež k oftalmológovi chodia ľudia so špecifickými ochoreniami. V neposlednom rade sa k očnému lekárovi chodí na preventívne prehliadky – pacient má nárok na preventívnu prehliadku každé dva roky. Preventívne prehliadky vedia často zachytiť problémy so zrakom už v zárodku a pomáhajú tak predchádzať zbytočným komplikáciám, preto ich rozhodne netreba zanedbávať.
K optometristovi by mali chodiť ľudia, ktorí majú astenopické problémy – teda najmä znížená ostrosť videnia, bolesť hlavy, neschopnosť zaostrovať na určitú vzdialenosť, únava očí, pálenie, rezanie, atď. Štandardne sú pod tieto problémy podpísané buď nekorigovaná očná vada alebo nosenie nesprávnej korekcie (napríklad ak sú pacientovi okuliare už slabé). Príčinou môže byť aj dlhodobé užívanie okuliarov na čítanie tzv. čítačiek zakúpených napr. v drogérií, alebo jednoducho nástup presbyopie, ktorá nastáva okolo roku 40, kedy oko stráca schopnosť akomodácie do blízka – teda schopnosť vidieť ostro do blízka.
4. AKÉ VÝHODY MÁ VYŠETRENIE U OPTOMETRISTU a ako dlho trvá?
Výhodou merania u optometristu je práve jeho špecializácia, ktorou je nastavenie správnej korekcie. Optometrista má na vyšetrenie jedného zákazníka vyhradený čas cca 30 minút. Najskôr sa robí refrakcia objektívna – na prístroji zvanom autorefraktokeratometer a potom sa prechádza k tej zložitejšej, subjektívnej časti. Subjektívna preto, že po zistení výsledkov z prístroja sa nasadí zákazníkovi skúšobná obruba a predkladajú sa mu rôzne sklíčka. Zákazník reaguje na základe subjektívnych pocitov, či je jeho videnie so sklíčkom lepšie alebo horšie. Pol hodinu je dosť času na to, aby sa korekcia stanovila veľmi precízne. Niekedy je to čas nevyhnutný na to, aby sa uvoľnil spazmus akomodácie. Robia sa tiež viaceré testy, aby sme sa uistili, že zákazník nie je prekorigovaný (teda či jeho dioptrie nie sú príliš silné). Optometrista nechá zákazníka korekciu chvíľu vyskúšať, pochodiť si v nej a vytvoriť si záver – teda, či sa videnie s korekčnou pomôckou zlepšilo, alebo nie.
Môže sa stať, že aj napriek snahe vízus zákazníkovi nelepšíme. Prípadne sa zákazník sťažuje na zahmlené videnie, zníženie vnímanie kontrastu, či výpadok časti zorného poľa. Toto môže indikovať napríklad kataraktu alebo degeneráciu makuly, hlavne vo vyššom veku, alebo u fajčiarov. Pacient, u ktorého sú prítomné takéto problémy sa odosiela sa na vyšetrenie k lekárovi.
5. Čo vie optometrista z vyšetrenia zistiť?
Pri meraní optometristom sa taktiež môže odhaliť glaukóm – zelený zákal, teda zvýšený vnútroočný tlak. Na odhalenie tohto problému je potrebné, aby nás zákazník navštívil viackrát, ideálne trikrát počas rôzneho času v priebehu dňa – ráno, okolo obeda a podvečer, keďže tlak sa počas dňa mení a je potrebné získať viacero dát a vyhodnotiť ich.
Optometrista tiež môže odhaliť keratokónus. Je to kužeľovité vyklenutie rohovky, ktoré v prípade nepodchytenia môže byť pre zákazníka nebezpečné a v prípade nediagnostikovania môže viesť k transplantácií rohovky či slepote.
6. Môže optometrista stanovovať diagnózy?
Optometrista nikdy nediagnostikuje. V prípade podozrenia na patológiu odporúča návštevu oftalmológa. Optometrista tiež nemôže vyšetrovať deti do 18 rokov.
Lekár má prioritne vyštudované všeobecné lekárstvo a potom sa špecializuje. Zaoberá sa predovšetkým očnými ochoreniami, či akútnymi, alebo chronickými a tiež operáciami, napr. výmenou vnútroočnej šošovky v prípade šedého zákalu.
7. Zaregistrovala som, že tradíciu má tento obor skôr v zahraničí, kedy teda optometria dorazila aj k nám na Slovensko?
Áno, tento odbor má skutočne tradíciu skôr v zahraničí. Avšak trend optometrie začína pomaly prenikať od západu aj na Slovensko. Ešte by som nepovedala, že tu je, väčšina ľudí stále nevie, že takáto profesia vôbec existuje. Sami lekári z dôvodu nedostatku kapacít posielajú pacientov „na okuliare“ do optiky.
To, že viac pacientov by začalo využívať aj služby optiky, je podľa môjho názoru to najlepšie, čo by sa mohlo stať. Lekárom by sa uvoľnili čakárne a mali by tak viac času na liečbu očných ochorení.
V optikách je meranie precízne, často bezplatné, vybavené do pár dní. Zákazník tak vybaví všetko, čo potrebuje rýchlo a pod jednou strechou a to napríklad pokojne aj počas víkendu alebo mimo jeho bežnej pracovnej doby.
Takto to bežne funguje napr. v Nemecku, bežnejšie sa to stáva v Čechách, no a my sa snažíme tento trend zaviesť aj na Slovensku.
Potom tu máme ešte jednu profesiu a to je očný optik. Očný optik spolu s optometristom patrí do skupiny technicko-zdravotníckych pracovníkov. Očný optik predovšetkým so zákazníkmi vyberá vhodnú korekčnú pomôcku. Vie ju prispôsobiť, opraviť a zhotoviť zábrus okuliarových šošoviek.
Študuje predmety ako sú okuliarová optika a estetika, technické materiály, opravy, geometrická a vlnová optika, tiež náuka o zraku, takže má všeobecný prehľad o danej problematike, očných vadách a ochoreniach.
Každá optika potrebuje svojho odborného garanta – očného optika. Tento odbor sa študuje sa na strednej škole na Slovensku alebo vyššej odbornej škole (to ale jedine v ČR), prípadne sa dá študovať aj vo forme pomaturitného večerného štúdia.
8. Môže optometriu vykonávať aj oftalmológ?
Ak sa chce niekto stať optometristom na Slovensku, musí byť vyštudovaný očný optik a mať minimálne dvojročnú prax ako optik. Optometrista je teda zároveň aj očný optik s praxou.
Oftalmológ nie je ani očný optik ani optometrista. Nemôže byť odborným garantom očnej optiky.
9. Ako často a kedy je vhodné navštíviť optometristu?
Návštevu optometristu odporúčam každý rok, príp. každé 2 roky (to je čas, kedy už môže dôjsť k zmene refrakcie). Optometristu by mal zákazník navštíviť aj keď má poškodené okuliare alebo dioptrické šošovky (napr. škrabanec), ale tiež pri pocite zhoršeného videnia, pri únave očí, pri problémoch so šoférovaním (neschopnosť odhadnúť vzdialenosť protiidúceho auta, problémy s parkovaním), alebo pri zhoršenom videní v šere či tme, pri zvýšenej námahe očí (práca v kancelárií za počítačom, v umelom osvetlení, práca na blízku vzdialenosť, vodič z povolania) a samozrejme aj v období okolo 40. roku života (nástup presbyopie, teda neschoposti vidieť ostro do blízka, čo je prirodzený jav starnutia oka) či bolesti hlavy.
